Jack Kevorkian- ,,Doktor smrť"

 

Dôležité miesto pri presadzovaní eutanázie zohrávajú „anjeli smrti”. Je zaujímavé skúmať ich motiváciu, povahu a samotný životný príbeh. Typickým príkladom je doktor Jack Kevorkian, ktorý sa po promócií na Michiganskej univerzite stal patológom. Z viacerých nemocníc bol prepustený a nakoniec robil ošetrovateľa. „V Kalifornii ho označili za neschopného vykonávať lekársku prax.” V roku 1990 pomohol zomrieť svojej prvej pacientke - 54 ročnej Jonet Adkinsovej, ktorá trpela Alzheimerovou chorobou. „…jej lekár bol tej mienky, že má pred sebou ešte veľa rokov produktívneho života.” K ďalším patrila 53 ročná Marjorie Wantzová, ktorá trpela bolesťami v panvovej oblasti. „Jack Kevorkian sa s ňou trikrát náhodne stretol, nikdy ju nevyšetril… zmätenú ju dostal do svojej dodávky a tam ju na odľahlej ceste zabil injekciou vysokej dávky chloridu draselného.” Marjorie pritom nebola smrteľne chorá a viac krát sa pokúsila o samovraždu - podľa lekárov trpela depresiou a psychosomatickými bolesťami. Ďalšou obeťou bola 43 ročná Sherry Millerová, ktorá trpela sklerózou multiplex v pokročilom štádiu. „Doktor Smrť jej chcel ukončiť život chloridom draselným, ale ihlou jej nemohol trafiť do žily… O štyri hodiny sa vrátil s fľašou kysličníka uholnatého a chorú zadusil plynom.”

Michiganský sudca odsúdil 13. apríla 1999 Kevorkiana na 10 rokov väzenia za to, že pred televíznymi kamerami pomáhal k samovražde pacientovi (17.9.1998) a ďalšie tri roky dostal za to, že mu poskytol smrteľnú drogu. Odhaduje sa, že Jack Kevorkian pomohol na druhý svet asi 120 - 130 ľuďom. Podľa štúdie ktorá bola vypracovaná, z prvých 68 osôb ktorým Kevorkian „pomohol zomrieť”, len 14 bolo nevyliečiteľne chorých, 1 nebol vôbec chorý, viacerí trpeli depresiami a väčšina bola osamotená a bez pomoci blízkych.

„Doktor smrť” si pre zabíjanie vyrábal dômyselné prístroje. Jeden z nich fungoval na nasledovnom princípe: Kevorkian pacientovi vpichol do žily ihlu, aplikoval mu neškodný roztok soli, potom sedatíva a nakoniec pacient sám uviedol do činnosti zariadenie, ktoré mu vstreklo do krvi chlorid draselný a tak zastavilo srdce. Tento prístroj prechádzal zdokonaľovaním. Mal napríklad verziu, kde pre spustenie vstreknutia chloridu draselného stačilo potiahnuť šnúrku, čo bolo praktické, zvlášť pri ochrnutých končatinách… Niektoré z takýchto asistencií si nahral aj na video, lenže aj keď smrtiaci úkon urobil pacient sám, niekto mu ten prístroj musel zabezpečiť…

Kevorkian však mal ďalšiu víziu. V Michigane chcel zriadiť oblasť s domami smrti. Obete, ktoré by v týchto domoch prišli o život, by použil pre transplantáciu orgánov a časť zo sumy získanú predajom orgánov, by odovzdal príbuzným, ako určitú kompenzáciu za náročnú starostlivosť o bezvládneho. Našťastie túto víziu nestihol naplniť…

Zdá sa, že pri „anjeloch smrti” dochádza k akejsi fascinácií smrťou. Dokonca aj keď pomáhali zo sveta nevyliečiteľne chorým, postupne sa ich okruh rozširoval aj na vyliečiteľne chorých, psychicky labilných a nakoniec aj na zdravých.

 

Zdroj:blog.tyzden.sk/tomas-hupka/2010/04/11/eutanazia-v-kontexte-vied-nabozenstiev/