Eutanázia na Slovensku

 

Inštitút eutanázie v slovenskom právnom systéme absentuje. Ak eutanáziu chápeme ako ukončenie života nevyliečiteľne chorého, prípadne upustenie od života predlžujúcej liečby, či podávanie utišujúcich liekov s možnosťou predčasnej smrti, zistíme, že daná problematika spadá pod ustanovenia Ústavy Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, ustanovenia Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov, zákona č. 277/1994 Z.z. O Zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov, prípadne Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov.


Prípady eutanázie súčasný Tr. zák. postihuje ako trestný čin vraždy § 219, trestný čin neposkytnutia pomoci § 207, trestný čin ublíženia na zdraví § 221 – 224 a trestný čin účasti na samovražde § 230.V prípade aktívnej eutanázie, ktorá spočíva v priamom usmrtení pacienta lekárom, by lekár podľa nášho právneho poriadku bol obvinený z vraždy podľa § 219. Toto ustanovenie chráni ľudský život. Predmetom útoku je iba živý človek, bez ohľadu na to, či je chorý alebo je predpoklad, že zomrie v bližšie neurčenej budúcnosti. Smrťou sa rozumie biologická smrť mozgu, tzv. cerebrálna smrť, kedy je vylúčené obnovenie životných funkcií. 

 

Zdroj:www.tahaky-referaty.sk/Eutan%E1zia/777/